reklama

Prevencia znásilnenia

Pri každej diskusii o znásilnení sa skôr ci neskôr objaví názor, že násilníci (maskulínum, sú to z veľkej väčšiny muži) sú veľmi špecifická skupina ľudí - viac vzdelaní jedinci objavia cudzie slovo - sociopatia. Pre takéhoto sociopata potom neplatia bežne pravidlá, keďže nie je prístupný diskusii, nedá sa presvedčiť, neda sa nic robiť, proste čo sa budeme baviť o nich - radšej sa bavme o tom, ako poučiť budúce obete znásilnenia, ako tomu predísť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (456)
Obrázok blogu

Na internete sa dajú nájsť mnohé stránky, ktoré dopodrobna popisujú, ako by sa takáto potenciálna obeť mala správať, aby sa jej nič nestalo - prípadne aby náležito znížila riziko znásilnenia. Veľmi krásny príklad možno nájsť napr tu: How to Prevent a Potential Rape (cca 97 autorov textu ;). Ženy sa tu dozvedia, že aby neboli znásilnené:

  • nemajú počúvať walkman na ulici

  • nemajú nosit cop

  • musia stále sledovať okolie

  • nosiť šaty, v ktorých sa dá utekať a zle sa vyzliekajú

  • majú na naučiť kričať

  • nosiť nenápadnú zbraň (napr. dáždnik)

  • nesmú piť priveľa alkoholu

  • treba byť obozretná v hlučných priestoroch (kluby)

  • pri nastupe do auta, treba ísť cez dvere spolujazdca, ak vedľa nich stojí dodávka (rape-nr1-car)

  • po ulici chodiť rozhodne, atď atď ...

(bonus) Zvlášť dobrá je rada, keď násilník nastúpi do auta a pod hrozbou zbrane sa snaží ženu prinútiť, aby to odriadila na nejaké odľahlé miesto, tak má to rovno napáliť do stĺpu. Autori mienia, že je lepšie do schytať od airbagu, než byť znásilnená. Hm a čo tak úvaha, ze jej pri tom naraze strelí do brucha?) (bonus 2) Ale úplne top je tu vážne mienená inštrukcia, že sa žena má "mentálne pripraviť na znásilnenie" = má začať hádzať ťažké predmety ...
Keď sa takéto a podobne úvahy objavia, je to len otázka času, kým sa začneme baviť o tom, že je to z akéhosi dôvodu jediná možnosť, ako tomu znásilneniu zabrániť. Nikto si samozrejme neprizná otvorene nejakú viktimizáciu - ikeď príklady by sa našli: ' She couldn't say no ', často ale ostávame v polohe - koledovala si o to, mala dávať pozor, niekto jej mal povedať. Osobná spoveď obete je potom len sledovanie detailov, ktoré môžu byť použité v tomto smere proti výpovedí obeti. A nezabúdajme na to najdôležitejšie - znásilnenia nerobia bežní ľudia, tie robia jedine sociopati!
Takže bežná predstava prevencie znásilnenia vyzerá asi tak, že ženy (všimnime si, že platí všeobecná zhoda, že obeťami sú prevažne ženy ale už nie, že vinníkmi su muži) by mali jednoznačne zmeniť svoje správanie. Tak napríklad:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • žena má byť v spoločnosti nenápadná ale nikam nesmie chodiť sama

  • musi prijať bezpečnostný protokol spravania na úrovni amerického vojaka nasadeného v Afganistane

  • nesmie piť, skúšať drogy v množstve väčšom než malom (= vôbec)

  • nesmie provokovať (veľmi široká definicia)

  • cvičiť boj zblízka (najlepšie s varechou ;)

Samozrejme nič z toho nemusí robiť muž a aj keď ho niekto totálne spitého v temnej uličke zmláti a oberie o zlaté rolexky, tak je to jednoznačne vina vinníka, a nie obete.
Reakcie na znásilnenie majú tiež svoje špecifiká. Muži často vyjadrujú svoje rozhorčenie nad samotnou existenciou "sociopata", ktorú by radi ukončili rôznym kreatívnym spôsobom. Alebo prinajmenšom zvýšili súčasne tresty, o ktorých výške často nemajú ani šajnu, ale každopádne ich chcú zvýšiť. A áno, pripomenú následne zásady bezpečnosti, o ktorých som uz písal.
Ja si ale kladiem (rétorickú) otázku - spravili sme všetko pre tu žiadanú prevenciu?
Myslím, že nie, nespravili sme pre to nič podstatné .
Motivácia:
Dôvodom prečo píšem tento blög je, že mi diskusia o prevencii príde často nedostatočná vo svojich cieľoch. Samozrejme je potrebné hovoriť o znásilnení ako probléme spoločnosti, snažiť sa pochopiť ľudí, čo si tým prešli a v rámci možnosti im pomôcť sa s tým nejako vyrovnať. A sú to predovšetkým ženy, ktoré to postihne - preto sú v centre diskusie. Čo sa ale týka samotnej prevencie, myslím si, že je to niečo, čo by mali primárne riešiť muži. Je to mužský problém.
Som presvedčený o tom, ak chceme skutočne spraviť niečo pre prevenciu znásilnenia, musíme túto snahu orientovat tam, skadiaľ vychádza. Nemyslím teraz vinníkov, netvrdím, že všetci alebo väčšina mužov sú znásilňovači a odmietam v tomto smere akúkoľvek kolektívnu vinu. Myslím ale, že je tu niečo, čo znásilnenie do veľkej miery "uľahčuje".
Príklady:
V roku 2010 sa v kanadskom meste Edmonton začala kampaň “ Don’t Be That Guy ”, ktorá sa neskôr rozšírila aj do ostatných miest. Podobne ako aj tradičné "preventivne" kampane rozoznáva ako rizikový faktor alkohol, cieľom ale nebolo zasiahnúť obete znásilnenia alebo prezentovať stereotypnú predstavu násilníka ako temnými uličkami zakrádajúceho sa psychopata, čo číha na provokatívne oblečené ženy. Naopak, cieľom boli bežní muži, čo sa chodia zabávať do klubov, dajú si pivo, dve a flirtujú s kamarátkami, znamymi. A kampaň sa pokúsila naučiť ich, že byť pod vplyvom alkoholu, drog, čí byť v bezvedomí, neznamená súhlas so sexom. Sex bez súhlasu je znásilnenie. Vytlačili si na to celkom pekné plagáty:
Pretože nehovori "nie", neznamená, že hovorí "áno". Pretože si jej pomohol domov, neznamená, že si môžeš pomôcť aj sám.

Pretože je opitá, neznamená, že chce j*bať.
Nasledoval pokles sexuálnych útokov o 10% ( link ) a polícia si objednala novú várku posterov. Na tak krátku a pomerne selektívnu kampaň je to celkom zaujímavý výsledok. Ako by to mohlo vyzerať, keby sa podarilo zmeniť myslenie ľudí v širšej škále?
Existovalo aj veľa ďalších podobných kampaní a happeningov, len par príkladov:

Nepýta si to. Znásilnenie nie je nikdy chyba obete.
Aj takto oblečená žena môže byť znásilnená. // Stále si to nepýtam.

Moje telo nie je tvoj objekt. (Slutwalk)
Argumenty:
Debata o sexuálnom násilí nie je príjemná, hlavne keď v nej má človek pozíciu ako potenciálny násilník. V skutočnosti je podstatne nepríjemnejšie byt obeťou znásilnenia (alebo žiť v strachu pred ním), než si uvedomiť veci, ktoré tomu môžu zabrániť. Mnoho mužov sa vedome ci nevedome bráni vstúpiť do diskusie v strachu z falošných obvinení z násilia tam, kde sami vidia niečo iné. V zásade je to otázka sebavedomia - pokiaľ viem, kde začína riskantné správanie, kde môžem niekomu ublížiť a ako tomu predísť, nepotrebujem mať pocit viny za to, že som muž.
Cieľom je začať vnímať riziko znásilnenia tam, kde nastáva. Je mi jasné, že nikto z tých, čo toto čítajú, nechce byť znásilnený a nechce znásilniť, či znásilnenie nejako umožniť.
Treba si uvedomiť, že sex nie je niečo, čo niekto "dáva" a druhý si "berie", je to niečo čo sa zdieľa. Často tí, čo toto chápu takto jednostranne šíria aj to historicky známe presviedčenie, že "nie" je možno a "možno" je roztomilý spôsob ako povedať "áno". Potom je niektorých mužov zložité pochopiť v tých všetkých "nuancach" ženského správania súhlas k vlastnému uspokojeniu. A funguje to, keďže odkaz na nejednoznačnosť je široko prijímaný, prípadne výhovorka "chcela to, ale rozmyslela si to neskoro".
Mnoho ľudí malo v minulosti silné podozrenie na zneužívanie ci znásilnenie, často na človeka ktorého dôverne poznali, ale nikdy nič nespravili. Sú známe dokonca prípady, keď znásilňovanie/obťažovanie prebiehalo verejne , ale neozvali sa. Mohlo to byť z rôznych dôvodov, vlastná bezpečnosť môže byť jedna z nich, ale prakticky v akejkoľvek situácii sa dá robiť niečo. Ostať ticho nepomôže nikdy, ale vždy uškodí. Aj v prípade obáv z ohrozenia vlastného zdravia je možné zavolať anonymne políciu, osloviť s prosbou o pomoc apod. Niekto sa môže cítiť neloajálny takto nahlásiť priateľa, známeho, príbuzného, ale loajalita nie je nikdy tak dôležitá ako niekoho život alebo zabrániť znásilneniu. V prípade omylu je stále možné všetko viac ci menej bezbolestivo napraviť, ak vaše obavy nebudú pochopené okolím - tak je asi niečo zhnité v štáte Dánskom, a nie vo vás.
Toto sa týka aj ľudí, ktorí majú spolu oficialny vzťah - to samotne neznamená, že znásilnenie je vylúčené. Výhrada typu "to je súkromná vec, nerieš" môže mať svoju váhu, ale nie je dôvodom k akceptovaniu sexuálneho násilia. Tiež je otázne, či nie je pokrytecké odkazovať sa štýlom "riešte si to doma" - zíde z oči, zíde z mysle, ale násilie ostane.
Tiež dôležitá vec - ako sa o ženách hovorí, tak sa k ním správame. Vtipy s témou sexuálneho nasilia nie sú vtipné, sú podporou predstavy, že tento typ správania je v poriadku. Je to rovnaké ako u rasizmu/xenofobii, keby niekto hovorí o svojej nenávisti voči nejakej rase, skupine ľudí na základe svojich predsudkov a okolie s ním súhlasí či ho v tom podporuje, dáva tým najavo, že takáto nenávisť je akceptovateľná. A vôbec nezáležína tom, keď takto hovorí aj žena. Niektoré môžu žartovať o a zľahčovať znásilnenie z rôznych dôvodov - zo žiarlivosti, sebenenávisti, v predstave, ze sú potom takto samy v bezpečí, že západnú do skupiny apod. Účinok ale ostáva rovnaký.
Samozrejme nie je ľahké pre mužov sa voči takýmto veciam vymedziť, upozorniť niekoho na dodržiavanie rešpektu k ženám a vystaviť sa takto posmechu svojho okolia. Pre ženy je o to ťažšie - omnoho ľahšie budu zastrašované, urážané, niekedy aj obťažované okolím. Ale pokiaľ sa aspoň jeden, dvaja ľudia vyslovia proti propagácii sexuálneho násilia, bude omnoho ťažšie pre niekoho z okolia ho v skutočnosti realizovať, keďže stratia časť podpory.
A nakoniec - nie je nutné brat príliš osobne, keď sa nejaká žena zo strachu vyhýba mužom, či sa vyjadruje kriticky o sexuálnom obťažovaní - vrátane tvojej osoby. Ako muž máš veľmi malu šancu, že budeš znásilnený. Na druhej strane sú ročne znásilnené tisíce, milióny žien - majú teda celkom dobrý dôvod k obávam. A keďže znásilnenie opäť štatisticky spôsobujú muži - je ťažké sa ubrániť myšlienke, že to môžu byť ich priatelia, známi, partneri. Byť pre to na ne nahnevaný nie je ani fér, ani užitočné. Je lepšie radšej len počúvať, snažiť sa byt dôveryhodný, trpezlivý ... a prípadne sa opýtať, čo možno spraviť, aby sa cítili v takom prípade lepšie. Žiadne strachy, máloktorá žena chce mať za nepriateľa polovicu populácie.
Zhrnutie:
Jazyk je dôležitý. Slová majú svoju moc, zvlášť vyslovene ľuďmi, čo majú moc nad inými . Žijeme v spoločnosti, kde je občas bežne používať označovať ženu ako "kurva", "štetka", "suka" alebo "piča". V takom kontexte je ľahké ich nevidieť ako plnohodnoteho človeka, čo si zaslúži rovnaký rešpekt.
Komunikujeme . Sexuálne násilie vzniká často tam, kde sa nekomunikuje. Naša neochota hovoriť otvorene a úprimne o sexe dramatický dvíha riziko znásilnenia. Ak sa naučíme vyjadriť jasne svoje túžby, ochotu počúvať toho druheho a hlavne spýtať sa, keď je niečo nejasné - bude sex bezpečnejší pre nás aj pre druhých.
Súhlas . "Nie" je nie, "možno" je nie. Alkohol, spánok, oblečenie, či aj nahota - to nie je súhlas so sexom. A to platí aj pre okolie - pochybnosť o súhlase jednej strán nie sú dovodom k mlčaniu, ale práve naopak. Stačí sa spýtať, ak ale nedostanete jasnú odpoveď, treba radšej predpokladať, že nejde o obojstranný akt.
Ozvať sa . Pravdepodobne nikdy neuvidíš znásilnenie naživo, aby si mu zabránil. Ale takmer určite budeš svedkom správania a postoje, ktoré degradujú ženy a uľahčujú znásilnenie. Ak ti niekto povie vtip, kde pointa spočíva v zľahčovaní znásilnenia - povedz mu proste, že to nie je vtipné. Niekedy sa bude nutné ozvať aj vo vlastnej rodine, rodové stereotypy sú bohužiaľ vlastne aj mnohým ženám.
Hovoríme so ženami . Nielen o tom, či boli znásilnené, ako to ovplyvnilo ich životy. Ale hlavne o tom, čo spraviť pre to, aby sa samy cítili bezpečnejšie.
Hovoríme s mužmi . Aký je to pocit byť považovaný za potenciálneho násilníka, o fakte že podľa niektorých zdrojov je až 10-20% mužov niekedy v živote sexuálne obťažovaných. Či o tom, či niekedy poznali obeť znásilnenia a ako na to chceli reagovať a reagovali.
Diskriminácia . Rasizmus a homofóbia (netvárme sa, že toto na Slovensku nie je) sú živnou pôdou pre sexuálne násilie.
Zdroje:http://www.wikihow.com/Prevent-a-Potential-Rape http://www.scarleteen.com/article/boyfriend/how_you_guys_thats_right_you_guys_can_prevent_rape http://www.patheos.com/blogs/lovejoyfeminism/2013/10/talking-to-our-sons-and-daughters-about-rape.html http://www.slate.com/articles/news_and_politics/jurisprudence/2013/06/why_cops_don_t_believe_rape_victims_and_how_brain_science_can_solve_the.htmlhttp://freethoughtblogs.com/greta/2013/01/08/rape-prevention-aimed-at-rapists-does-work/ http://www.takepart.com/article/2013/07/10/missoula-ad-campaign-shames-rape?cmpid=organic-share-facebook Autor bude reagovať jedine tam, kde to bude potrebné z dôvodu lepšieho pochopenia textu.

Ivan Horvat

Ivan Horvat

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Humanista, ateista, antisexista. :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu